
Pozrite si pamiatky na mape. Vyberajte podľa krajiny, typu alebo oboch kritérií...
Pražský jednotný splachovací kanalizačný systém navrhol v roku 1893 britský špecialista William Heerlein Lindley (1853–1917), v tom čase mestský inžinier vo Frankfurte nad Mohanom. Využil pritom dva staršie projekty, ktoré vytvorili na jednej strane Jan Kaftan a James Hobrecht, na druhej strane Josef Václavek a Vincenc Ryvola...
ViacRenesančné jadro pôvodného remeselného pivovaru a sladovne pochádza z prelomu 16. a 17. storočia. V rokoch 1894–1897 nechal advokát a obchodník Rudolf Cicvárek podnik prestavať na parný pohon podľa projektu staviteľa Josefa Rosenberga. Od roku 1927 pivovar patril Spoločenskému pivovaru v Podkováni...
Franz Schmitt (1816–1883) prevádzkoval od roku 1843 tkáčovňu a tlačiareň vlnených látok v Českom Dube a postupne získaval a budoval ďalšie továrne v saskom meste Žitava a v Semilách. V blízkosti Semíl zakúpil v roku 1860 pozemky v ohybe rieky Jizery a postavil tu pradiareň bavlny. Na začiatku veľkorysého projektu stál skúsený švajčiarsky inžinier Jacob Zollinger (1807–1894)...
ViacAreál dal v rokoch 1839–1842 vybudovať knieža Alois II. z Lichtenštajnska podľa projektu inžiniera stavebnej kancelárie miestneho panstva Matyáša Čermáka (1779–1854). Poschodové budovy tvorili v severnom krídle pivovar a v južnom sladovňu. Západné krídlo, situované pozdĺž cesty, slúžilo ako obytná a kancelárska budova s prejazdom do dvora, kde celok dopĺňala neobvyklá osemuholníková budova žentourového mlyna...
ViacAreál mestských bitúnkov začalo mesto Moravská Ostrava budovať od začiatku 80. rokov 19. storočia, najprv adaptáciou a prístavbou hostinca v blízkosti dobytčieho trhu. V rokoch 1890–1891 získali bitúnky prvú modernú chladiarenskú budovu podľa projektu brnianskej strojárne Brand & Lhuillier, ktorú realizoval miestny staviteľ Clemens Hladisch. V roku 1893 pribudla dnes už neexistujúca budova hovädzej porážky...
ViacBaňa bola založená v roku 1813 na mieste stredovekej vodotesnej bane. V roku 1909 dosiahla hĺbku 1128 metrov a mala 32 poschodí. Hlavná šachtová budova typu Malakow č. p. 292 pochádza z roku 1879 a ako jediná v revíri si zachovala oceľovú konštrukciu ťažnej veže.Areál bane tvorí budova bývalých zásobníkov z roku 1880 (č. p. 297), strojovňa s historickým piestovým kompresorom, banícke kúpele č. p. 322, cechovňa č. p. 293 a tiež bytový dom úradníkov a zrubový banícky domček...
ViacKarl Bienert ml., vtedy už majiteľ libereckej firmy Karl Bienert & Sohn, kúpil v roku 1882 pradiareň bavlny spoločnosti Bratři Cordellové v Bílom Potoku (založenú pred rokom 1862) a prestaval ju podľa plánov staviteľa Josefa Neissera. V roku 1902 jej vybavenie modernizoval a spracovával česanú a vigoňovú priadzu. Továreň vyhorela v noci na 6. februára 1913...
ViacHistória Mlynice sa začala písať v 60. rokoch minulého storočia otvorením prevádzkového areálu továrne na výrobu stavebných prvkov z pórobetónu. ľahké stavebné hmoty sa tu vyrábali až do Nežnej revolúcie. Keď fabrika doslúžila svojmu pôvodnému účelu, zostala opustená a bez ďalšieho využitia. Za dve desiatky rokov sa na je vzhľade podpísal čas i zanedbaná údržba...
ViacJurkovičova Tepláreň je jedným z posledných svedkov bývalej rafinérie Apollo. Pôvodné priemyselné územie sa stáva súčasťou nového centra Bratislavy a obnovená Jurkovičova tepláreň jeho kultúrnym akcentom uprostred modernej architektúry okolitých budov Sky Park by Zaha Hadid. Architektonické riešenie využíva voľný vnútorný priestor pre vstavbu nových nezávislých konštrukcií...
ViacSýpka v Jarovciach bola postavená podľa typového projektu z r. 1954, ktorý vypracovalo projektové stredisko Agroprojekt Bratislava. Sýpka bola vybudovaná v r. 1956 pod označením „T7 – Sýpka 100 vag“, keďže bola navrhnutá pre uskladnenie 100 vagónov obilia, 50 vagónov v každom z dvoch hlavných krídel. Jej architektonický objem odkazuje na súdobé logistické spôsoby skladovania obilia...
ViacBratislavská SPILKA (kvasiareň) je jedinou zachovanou časťou dnes už historického pivovaru STEIN. Bez preháňania sa dá povedať, že je jednou z ikonických bratislavských architektúr s charakteristickou kupolou, ktorá patrí medzi dominanty mesta. Dnes je súčasťou nového polyfunkčného bloku v centrálnej časti Bratislavy. Napriek špecifikám industriálnej architektúry sa konverzia riadila zásadami...
ViacBudova Pradiarne je súčasťou areálu bývalej Uhorskej cvernovej továrne, ktorá bola založená v roku 1900 zahraničnými firmami Salcher & Richter a J. & P. Coats. Navrhnutá viedenským stavebným inžinierom Davidom Valentinom Junkom. Aktuálny názov štvrte Zwirn vychádza z pôvodného pomenovania Uhorská cvernová továreň (Zwirnfabrik, Magyar czérnagyár) a jej výstavba prebiehala v niekoľkých etapách. Zlatá výrobná éra fabriky trvala až do roku 1949...
ViacPrvá plynáreň na území dnešného Slovenska na výrobu svietiplynu bola založená v roku 1856 v Bratislave, na dnešnom Kollárovom námestí, ktorá zabezpečovala osvetlenie mesta. O osemdesiat rokov neskôr bola vybudovaná nová plynáreň na Mlynských nivách. A práve v časti komplexu zachovaných budov tejto plynárne z roku 1936 sa vybudovalo Plynárenské múzeum. Múzeum založil štátny podnik...
ViacTVodárenské múzeum je špecializované technické múzeum. Založené bolo v roku 2007 Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a sídli v historických priestoroch prvej čerpacej stanice v Bratislave. V roku 1886 bola v Karlovej Vsi, na ľavom brehu Dunaja postavená prvá čerpacia stanica, ktorá spolu so studňou na Sihoti a vodojemom...
ViacHistória závodov Csepel siaha do roku 1882, keď bratia Weissovci, Berthold a Manfred, založili továreň na výrobu konzervovaných potravín na námestí Lövölde tér v 7. obvode Budapešti. O niekoľko mesiacov neskôr bola továreň presunutá na ulicu Soroksári út, v blízkosti bitúnku. V období voľných kapacít pracovníci vykonávali rozoberanie munície pre armádu...
ViacV Maďarsku sa pravidelné vysielanie na stredných vlnách (MW) začalo 1. decembra 1925. Vysielač Telefunken s výkonom 2 kW bol zriadený v Csepeli (21. obvod Budapešti) a vysielal na vlnovej dĺžke 572 m. V roku 1927 bol vysielač v Csepeli modernizovaný na výkon 3 kW a v tom istom roku sa začala výstavba nového rádiového vysielača s výkonom 20 kW v Lakihegy (Szigetszentmiklós). Tento 20 kW vysielač značky Telefunken bol dokončený v roku 1928...
ViacSídlisko Wekerle je záhradné predmestie obdĺžnikového tvaru (približne 1,3 km x 1,3 km) nachádzajúce sa v Kispeste, 19. obvode Budapešti. Ide o jeden z najlepších príkladov záhradného mesta, hnutia založeného Ebenezerom Howardom. Sídlisko nesie meno po Dr. Sándorovi Wekerlem, uhorskom premiérovi, ktorý v roku 1908 inicioval výstavbu robotníckeho sídliska financovaného z verejných zdrojov. V roku 1908 bola vyhlásená verejná súťaž na urbanistický plán...
ViacMost slobody (maďarsky Szabadság híd) bol tretím cestným mostom postaveným v Budapešti, slávnostne otvoreným v roku 1896 pri príležitosti miléniových osláv. Pôvodne niesol názov Ferenc József híd (Most Františka Jozefa) po cisárovi Rakúska a kráľovi Uhorska Františkovi Jozefovi I., ktorý ho inauguroval 4. októbra 1896. Most s dĺžkou 333,6 m a šírkou 20,1 m je konzolovou konštrukciou...
ViacDorottya Udvar, jedna z najcharakteristickejších kancelárskych budov triedy A v hlavnom meste, sa nachádza na konci ulice Bocskai út v severozápadnej časti Kelenföldu v Budapešti. Kancelársky komplex s rozlohou 28 500 m² vznikol prestavbou bývalej továrne na vojenské uniformy v Kelenfölde. Továreň na vojenské uniformy bola pravdepodobne postavená okolo roku 1918, pričom niektoré zdroje uvádzajú, že pri jej výstavbe boli využití talianski vojnoví zajatci...
ViacV polovici 40. rokov 19. storočia založil švajčiarsky zlievač železa Ábrahám Ganz svoju zlievareň na mieste dnešnej ulice Bem József v Budapešti. Práve v tejto zlievarni Ganz vyrábal svoje patentované, svetoznáme železničné kolesá liate metódou „bark-cast“ a valce na mletie obilia, čím položil základy pre dlhodobý úspech spoločnosti. Dnes budova hostí zbierku zlievarne Ábraháma Ganza. Po samovražde Ábraháma Ganza v roku 1867...
ViacPrvá plynáreň v Budapešti začala prevádzku na strane Pešti dňa 23. decembra 1856. Vzhľadom na neustále rastúcu domácu spotrebu plynu v Budapešti bolo na prelome 20. storočia nevyhnutné postaviť modernú a vysokokapacitnú plynáreň. Ako lokalita pre novú plynáreň bol vybraný pozemok v Óbude, ktorý mal cestné, železničné aj vodné spojenie...
Viac