Areál mestských bitúnkov začalo mesto Moravská Ostrava budovať od začiatku 80. rokov 19. storočia, najprv adaptáciou a prístavbou hostinca v blízkosti dobytčieho trhu. V rokoch 1890–1891 získali bitúnky prvú modernú chladiarenskú budovu podľa projektu brnianskej strojárne Brand & Lhuillier, ktorú realizoval miestny staviteľ Clemens Hladisch. V roku 1893 pribudla dnes už neexistujúca budova hovädzej porážky.
Roku 1903 pribudla budova novej bravčovej porážky a najmä súčasná výšková dominanta – budova novej chladiarne so strojovňou. Na jej projekte spolupracoval v roku 1902 s Pražskou strojárňou (pôvodne Ruston & Co.), ktorá dodala strojné vybavenie, popredný český odborník na tento typ stavieb, varnsdorfský staviteľ Anton Möller (1864–1927). Möller projektoval bitúnky a chladiarne aj vo Varnsdorfe, Českej Lípe, Jablonci nad Nisou, Terezíne, saskom Neugersdorfe, Tanvalde a Krasliciach. (...)
Stavbu realizoval ostravský staviteľ Ignaz Felix. Skrátená trojposchodová veža chladiarne s výparníkmi a nádržami na horúcu a studenú vodu je od roku 1987 kultúrnou pamiatkou. V roku 1994 sa podarilo rozšíriť ochranu aj na susednú budovu bravčovej porážky z roku 1903 a tiež staršiu chladiareň z roku 1892, v rovnakom období však bola odstránená drevená prilba veže, ktorá už nebola obnovená.
Rozšírenie bitúnkov smerom k Stodolnej ulici č. p. 3204 s klasicizujúcou fasádou do Porážkovej ulice navrhol v roku 1925 špecializovaný berlínsky architekt Walter Frese (1872–1949), autor bitúnkov v Oldenburgu, Bochume, Rostocku alebo Záhrebe. V roku 1965 prevzal pôvodnú funkciu areálu mäsokombinát v Martinove a následne bol využívaný ako garáže a sklady Technických a záhradných služieb mesta Ostravy.
Roku 1995 areál získala spoločnosť Bauhaus, ktorá v jeho susedstve postavila typizovanú veľkopredajňu.
V júni 2016 budovy získalo späť mesto Ostrava, ktoré v januári 2017 vyhlásilo architektonickú súťaž na ich konverziu pre mestskú galériu PLATO. V súťaži, ktorej sa zúčastnilo osem tímov, zvíťazilo pražské štúdio Petr Hájek Architekti, druhý skončil bratislavský ateliér GutGut nasledovaný Robertom Koniecznym z ateliéru KWK Promes z Katovíc. Projekt konverzie bitúnkov bol napokon v roku 2018 zverený poľskému architektovi Koniecznému kvôli nezhode medzi mestom a víťazom súťaže ohľadom zmluvných podmienok.
Koncept rekonštrukcie vychádza z Konieczného obľúbenej pohyblivej architektúry (Moving architecture), kde vďaka otočným segmentom – fakticky postmodernistickým bránam s textúrami pôvodných, avšak omietaných múrov – vzniká skutočne demokratický priestor otvorený komukoľvek. Zrekonštruované bitúnky, ktoré dnes obklopuje záhrada navrhnutá v spolupráci s permakultúrnou dizajnérkou Denisou Tomáškovou, boli otvorené verejnosti v máji 2022.
V roku 2024 boli nominované medzi siedmich finalistov Mies van der Rohe Awards.